Spomienka na SAPI-1.

By Administrator at októbra 26, 2010 08:06
Filed Under: Non-Atari

My čo si už toho viac pamätáme ako treba si dnes pripomenieme jeden počítač

SAPI 1. Pretože je to už dlhých 26 rokov od chvíle keď sa mi podarilo túto vecičku

rozbehnúť na mojom vtedajšom pracovisku. Pre mňa je dôležitý tým, že tam som si

po prvýkrát siahol na počítač a mal tak možnosť si vyskúšať čo to dokáže a čo

dokážem ja. Pamätníci modrých Amatérskych rádií č.1 a 2 z roku 1983 vedia čo

dalo za prácu v tej dobe sa dostať k akýmkoľvek integrovaným obvodom a tak

kompletný počítač bol jeden veľký nesplnený sen.

 

 

Našťastie v práci kde som vtedy pracoval bola dobrá konštelácia hviezd a aj

nadriadený k tomu mal priaznivý postoj. Nasledoval postup – školenie (november

1983) v Ostrave na SAPI 1, kde súčasťou školenia bola aj osadená procesorová

doska JPR-1 – príma základ na stavbu celeho počítača ! Potom nastalo zháňanie

ostatných častí. Medzitým mi v Ostrave napálili Epromky – 2x 2716 Intel –

s príslušným komentárom „Panečku jo, INTEL ...!

 

Doska JPR-1

 

Šéfovi sa podarilo zohnať neosadené dosky video časti a základnú prepojovaciu dosku

– tiež neosadenú. Medzitým som postavil napájací zdroj, potom klávesnicu

– membránovú – presne vyzerala tak ako v AR, postup výroby je dopodrobna popísaný

v AR. Ako monitor slúžil upravený televízor Pluto. Osadil som video kartu AND-1 a svete

div sa – SAPI sa okamžite rozbehlo (leto 1984). Tak to bol silný zážitok.

 

Doska AND-1

 

Fajn, problém bol v tom že som mal k dispozícii len 1kB RAM, tak sa stavala doska

RAM 4x6116 (bolo to na univerzálke) , t.j. spolu 8kB – tie som ešte delil na 2x4kB

RAM z jednoduchého dôvodu. 4kB boli pracovné a druhé 4KB slúžili ako záloha (bolo

to zálohované baterkou) – tam som odkladal vytvorený program. Nemal som

k dispozícii nijaký iný spôsob ako odkladať program a tak som to vyriešil nasledovne:

Po zapnutí SAPI som skočil do monitora, kde som zadal move  a tak som preniesol

zo zálohy veci do pracovnej RAM a spustil ... proste asi cca 20 sekúnd roboty. Tak

som sa vcelku elegantne vyhol tomu ako odkladať program. Keď mi to náhodou celé

vypadlo, tak sa ťukal do klávesnice program dlhý skoro 4 kB ... a práve zálohovaná

RAM tento problém odstránila.

Membránová klávesnica sa ukázala ako krajne nepohodlná na písanie dlhších textov

(programov):

 

 

Preto som po pár dňoch vyrobil klávesnicu kontaktnú, ktorá fungovala bezvadne po

celú dobu používania počítača.

Potom ešte nasledovala doska , ktorá rozpoznávala že sa ide prijímať fotografia,

multiplex pre snímač otáčok a päťmiestne obojsmerné elektronické počítadlo. (jeseň

1984)

Ešte som urobil dosku na programátor Eprom, tiež ešte v roku 1984, fungovalo to,

napálil som cez neho cca 50 Epromiek.

 

 

Prečo som vlastne staval SAPI ?

V práci sme prijímali fotografie TASR na profesionálny magnetofón Nagra Kudelski

a keď sme potrebovali fotografiu „vytiahnuť", nikto nevedel kde presne na páske

konkrétna fotografia leží. Tu nastúpilo SAPI – pridal sa snímač smeru otáčania,

elektronické počítadlo – 5 miestne, multiplexoval som to do SAPI a zrazu bolo jasné

odkiaľ pokiaľ  je na páske fotografia. Pricíp vysielania fotografií v tej dobe bol veľmi

podobný tomu aký sa používa pri faxovaní meteo správ.

Bohužiaľ nemám ani fotografie a z počítača sa nič nezachovalo. Procesorovú dosku

som mal doma odloženú – mala v.č.:00048, ale aj tá vzala za svoje pri minuloročnom

domácom upratovaní ... čo som zistil až dodatočne a tým že som ju niekomu sľúbil

som sa dostal do dosť nepríjemnej situácie ... našťastie Honza mal pochopenie, vďaka.

Takto nejako vyzerala aj moja robota, tiež som zohnal podobnú skrinku:

 

Celkový vzhľad SAPI-1:

 

Hlavne si spomínam na to že 90% času pri stavbe som strávil zháňaním súčiastok,

boli to neskutočné problémy pri niektorých súčiastkach, ale keď som to zapol

a nabehlo Ready ... kto si niečo staval tak vie čo je to za pocit. SAPI 1 sa už potom

ďalej neupravovalo, slúžilo v tej podobe po celú dobu čo sa používalo, jednoducho

bolo to funkčné a tak sa zmeny nerobili. Výhodou boli kvalitné FRB konektory, inak

by celý počítač nestál za nič, takto naozaj fungoval a nevznikali problémy. Mimo

procesorovej dosky to bolo osadené LS obvodmi a tak sa to prejavilo aj na spotrebe,

teplote celého zariadenia a aj na spoľahlivosti.

Počítač dobre a v pohode fungoval 5 rokov, potom prišli nové časy ...

_______________________________________________________________________________

Rate post:

Add comment


(Will show your Gravatar icon)

  Country flag

biuquote
  • Comment
  • Preview
Loading



Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, som rodený Bratislavčan, roky bývajúci na Vajnorskej, už dlhšiu dobu ale Petržalčan.

Tieto stránky (blog) slúžia na zobrazenie mojich záujmov - delia sa na dve hlavné oblasti, viď hlavná strana.